Štandard, ktorý za ním stojí
Palubné lístky leteckých spoločností používajú rozloženie údajov podľa IATA Resolution 792, štandardu Bar Coded Boarding Pass. Umožňuje ľubovoľnému skeneru leteckej spoločnosti alebo letiska prečítať lístok akéhokoľvek dopravcu, aj pri nadväzujúcich letoch.
Členovia IATA prešli od lístkov s magnetickým prúžkom k palubným lístkom s čiarovým kódom v priebehu rokov 2000 až 2009 a odvetvie dosiahlo plné zavedenie BCBP okolo roku 2010.
Aké typy čiarových kódov sa používajú
Vytlačené palubné lístky používajú PDF417, radový lineárny čiarový kód. Mobilné palubné lístky zobrazené na obrazovke telefónu môžu používať Aztec, QR alebo Data Matrix, pričom Aztec je obzvlášť bežný v aplikáciách leteckých spoločností a peňaženkách v telefóne.
Údaje vo vnútri sú rovnaký text s pevným formátom bez ohľadu na použitú symboliku, takže typ čiarového kódu najmä odráža to, čo skenery a médium zvládajú najlepšie.
Čo čiarový kód obsahuje
Údaje sú väčšinou obyčajný, nešifrovaný text v poliach s pevnou šírkou a dekódovať ich dokáže každá čítačka čiarových kódov. Povinná časť pokrýva každý úsek letu a voliteľné polia môžu pridať položky, ako sú čísla vernostného programu, nasledované voliteľným bezpečnostným podpisom.
- Meno cestujúceho (priezvisko a krstné meno)
- Rezervačný kód (kód PNR)
- Kódy letísk odletu a príletu
- Letecká spoločnosť a číslo letu
- Dátum letu ako poradové číslo dňa v roku
- Trieda, sedadlo a poradové číslo odbavenia
Prečo nezverejňovať fotografiu palubného lístka
Fotografia palubného lístka, vrátane samotného čiarového kódu, môže prezradiť meno cestujúceho a rezervačný kód. S týmito dvoma údajmi sa niekto často dokáže prihlásiť k rezervácii na webe leteckej spoločnosti, vidieť osobné údaje a v niektorých prípadoch cestu zmeniť alebo zrušiť.
Bezpečnejšie je palubné lístky nezdieľať a vytlačené po ceste skartovať, namiesto toho, aby sa vyhodili celé.