Čo štandard pokrýva
ISO/IEC 24778 špecifikuje kód Aztec: stredový vyhľadávací vzor v tvare terča, orientačné značky, referenčnú mriežku, vrstvy údajov, ktoré sa špirálovito rozvíjajú smerom von, a opravu chýb Reed–Solomon. Zahŕňa aj referenčný algoritmus dekódovania.
Kód Aztec vynašiel Andrew Longacre Jr. v spoločnosti Welch Allyn v polovici 90. rokov a zverejnený bol ako špecifikácia AIM, kým sa v roku 2008 nestal štandardom ISO. Druhé vydanie vyšlo v roku 2024.
Veľkosti a kapacita
Kódy Aztec existujú v kompaktných formách s 1 až 4 vrstvami a v plnorozsahových formách s 1 až 32 vrstvami. Najmenší kompaktný symbol má 15 × 15 modulov a najväčší plnorozsahový symbol 151 × 151 modulov.
Najväčší symbol pojme až 3 832 číslic, 3 067 písmen alebo 1 914 bajtov. Podiel opravy chýb si volí kodér, pričom ako predvolená hodnota sa často odporúča približne 23 percent.
- Kompaktný: 1–4 vrstvy, 15 × 15 až 27 × 27 modulov
- Plnorozsahový: 1–32 vrstiev, 19 × 19 až 151 × 151 modulov
- Najväčšia kapacita: 3 832 číslic alebo 1 914 bajtov
- Pokojová zóna nie je potrebná
Kde sa používa
Keďže je vyhľadávací vzor v strede, kód Aztec nepotrebuje pokojovú zónu a môže sa vytlačiť až po okraj štítka alebo zobraziť na celej obrazovke telefónu. Je bežný na dopravných lístkoch, vrátane mnohých železničných lístkov a mobilných palubných lístkov.